pro Aročoko Fri Dec 20, 2013 3:00 pmSom tu teda zas, viete poviem vám jeden vtip, začína takt.. uhm dajte mi chvíľku. *vystrčí prst* Ahá! Takže mi už vysielame? Jasne, táákže .. viete kde sme skončili? Lebo ja nie. Ale iste že viem dopadlo to teda takto:
...
Vyskočila na nás teda naštvaná tigria matka a roztrhala Ruga na kusy! Skôr než stihol vôbec zaútočiť kopí, hneď ako doporcovala jeho črevá na zabíjačku sa otočila na mňa... vlastne, ja som už vtedy bol dávno preč, ehehehe. Bežal som a bežal až kým po mne neprešiel raptor, potom tá tigrica a nakoniec ešte aj roztrhaný Rugo, myslím si že som dokonca aj ja sám po sebe prešiel. Ale v tom! Som sa zobudil, s bobuľou na hlave a so slnkom ktoré mi pálilo oči, keď som vstal namiesto zadku som mal rozčapene banány ale najhoršie na tom bolo, že som mal prázdny žalúdok.
Rugo ešte pokojne chrápal, prečo by aj nie, mohol mi večer pomôcť keď som dopadol na gebuľu, iste to bolo naschvál, neviem prečo ma nemá rád. Veď sme si padli do oka, alebo on mne padol do oka a preto si ho z oka vyberiem! Ignorant.
Keď som si skoro vydlabol oko, zobudil som toho leňocha, pobalili sme si svoje veci a vydali sa na cestu. Veci tým myslím len zbrane, zbraň... hmmm to je jedno!
Ako som už spomínal, mal som prázdny žalúdok, ledva som chodil za Rugom ktorý mal stále to isté tempo a ja som namiesto neho za sebou plazil svoj fialový jazyk. No moja spása bol krík s figami ktorý práve teraz dozrel, pár som si ich teda natrhal asi tak... celý krík. Ponúkol som aj Ruga, bol veľmi skromný a zobral si len jednu no ja som ich do seba natlačil všetky asi tak za päť sekúnd. Otrel som si špinavé ústa od šťavy a na sucho povzdychol, pokračujúc otrávene v ceste.
Hoci som sa najedol, no bol som smädný ako raptor, našťastie! Sme hneď narazili na rieku do ktorej som skočil a nasával ako sa to len dalo, Rugo bol znova skromný a upil si len z jednej dlane nič viac. Naliehavo na mňa zakričal nech idem von z vody no mne sa nechcelo, zatvoril som oči a relaxoval, škoda že ten relax netrval dlho však? Ani som si nevydýchol a dostal som už sedemnásty pohlavok od Ruga, aby to nestačilo chytil ma za copy a vytiahol z rieky. Nepustil ma kým som nezačal plakať, to bolo ihneď ako ma vytiahol z vody. Ale! Vzchopil som sa a nasledoval ďalej poslušne Ruga. Ak nepočítam tých pár útekov naspäť k rieke a tých pár pohlavkov ktoré som ešte dostal, už ich mám napočítané asi tak dvadsaťpäť, len škoda že si čím ďalej tým menej vecí si pamätám a dokonca sa mi horšie vyslovuje moje meno. Asi to bude únava hmmpf.
Aby som to nejako ukončil, jasne že nechcete koniec, moje príbehy určite milujete ale ide sa hlasovať! Kto chce aby som pokračoval? *ozve sa čudný trollský hlas pripomínajuci Jora* „Já chcu! Si dokonalý Joro!“ Oh, ja to viem, nemusíš mi to hovoriť, vidím že každý hlasuje pre pokračovanie. *hľadí na prázdnu miestnosť* tak ideme na to!
Stmievalo sa, bolo vidieť únavu na mne aj na Rugovy, hlavne na mne. Tak sme si našli nejaké pekné miesto, bol to útes. Krásny výhľad na more, hviezdy, vodopády a to teplo... *si čapne po čele* fájn znova to znie divne, ja viem, no mám vkus!
Založili sme teda oheň, z dreva ktoré doniesol Rugo, on ho vlastne založil ja som si musel odskočiť. Dosť ma z tých fíg a vody prehnalo a moje dieťa chce ísť na svet. Nebol som ďaleko, pár stôp od nášho táboriska, no v tom ako som vydával zvuky ja v podobe: „úhgfdgf-ádadhfhfh-vonka! Vonka! Jujújú! Uháasdhh.“ Som počul Ruga ako začal kričať, okamžite som vstal aj keď som svoju prácu ešte nedokončil, ale proste som vstal a bežal za Rugom k táborisku.
Akonáhle som videl dve postavy, zahalené v čiernom rúchu skočil som do kríkov a pozoroval situáciu, držali tam Ruga pred ohňom ako keby na niekoho čakali, v tom z kríkov vyliezol obrovský dredatý troll s čiernou dýkou a vo fialovom rúchu na ktorom mal vyšité rôzne ornamenty a samotného hakkara. Ten troll drapol Ruga za vlasy, naklonil si ho k sebe a zapichol mu dýku do brucha. Vôbec som nečakal, naštvane som zakričal, vyskočil z kríkov a bežal som oproti onomu trollovy, ten sa avšak pri dotyku premenil na číru temnotu a namiesto neho som nabral jednoho z jeho nosledov, nedomyslel som avšak že táboríme pri útese a tak som spolu s tým trollom prepadol dole do hustej Stranglethornskej džungle, prežil som alebo som sa zabil pri páde? To sa dozviete nabudúce! Oujé!
No, dúfam že sa vám to bude páčiť aj keď podľa mňa je to slabšie. Uvidíme čo na to poviete vy. Ak stále po tomto budete trvať na pokračovaní, kľudne to sem napíšte.
Váš Arojogo.
...
Vyskočila na nás teda naštvaná tigria matka a roztrhala Ruga na kusy! Skôr než stihol vôbec zaútočiť kopí, hneď ako doporcovala jeho črevá na zabíjačku sa otočila na mňa... vlastne, ja som už vtedy bol dávno preč, ehehehe. Bežal som a bežal až kým po mne neprešiel raptor, potom tá tigrica a nakoniec ešte aj roztrhaný Rugo, myslím si že som dokonca aj ja sám po sebe prešiel. Ale v tom! Som sa zobudil, s bobuľou na hlave a so slnkom ktoré mi pálilo oči, keď som vstal namiesto zadku som mal rozčapene banány ale najhoršie na tom bolo, že som mal prázdny žalúdok.
Rugo ešte pokojne chrápal, prečo by aj nie, mohol mi večer pomôcť keď som dopadol na gebuľu, iste to bolo naschvál, neviem prečo ma nemá rád. Veď sme si padli do oka, alebo on mne padol do oka a preto si ho z oka vyberiem! Ignorant.
Keď som si skoro vydlabol oko, zobudil som toho leňocha, pobalili sme si svoje veci a vydali sa na cestu. Veci tým myslím len zbrane, zbraň... hmmm to je jedno!
Ako som už spomínal, mal som prázdny žalúdok, ledva som chodil za Rugom ktorý mal stále to isté tempo a ja som namiesto neho za sebou plazil svoj fialový jazyk. No moja spása bol krík s figami ktorý práve teraz dozrel, pár som si ich teda natrhal asi tak... celý krík. Ponúkol som aj Ruga, bol veľmi skromný a zobral si len jednu no ja som ich do seba natlačil všetky asi tak za päť sekúnd. Otrel som si špinavé ústa od šťavy a na sucho povzdychol, pokračujúc otrávene v ceste.
Hoci som sa najedol, no bol som smädný ako raptor, našťastie! Sme hneď narazili na rieku do ktorej som skočil a nasával ako sa to len dalo, Rugo bol znova skromný a upil si len z jednej dlane nič viac. Naliehavo na mňa zakričal nech idem von z vody no mne sa nechcelo, zatvoril som oči a relaxoval, škoda že ten relax netrval dlho však? Ani som si nevydýchol a dostal som už sedemnásty pohlavok od Ruga, aby to nestačilo chytil ma za copy a vytiahol z rieky. Nepustil ma kým som nezačal plakať, to bolo ihneď ako ma vytiahol z vody. Ale! Vzchopil som sa a nasledoval ďalej poslušne Ruga. Ak nepočítam tých pár útekov naspäť k rieke a tých pár pohlavkov ktoré som ešte dostal, už ich mám napočítané asi tak dvadsaťpäť, len škoda že si čím ďalej tým menej vecí si pamätám a dokonca sa mi horšie vyslovuje moje meno. Asi to bude únava hmmpf.
Aby som to nejako ukončil, jasne že nechcete koniec, moje príbehy určite milujete ale ide sa hlasovať! Kto chce aby som pokračoval? *ozve sa čudný trollský hlas pripomínajuci Jora* „Já chcu! Si dokonalý Joro!“ Oh, ja to viem, nemusíš mi to hovoriť, vidím že každý hlasuje pre pokračovanie. *hľadí na prázdnu miestnosť* tak ideme na to!
Stmievalo sa, bolo vidieť únavu na mne aj na Rugovy, hlavne na mne. Tak sme si našli nejaké pekné miesto, bol to útes. Krásny výhľad na more, hviezdy, vodopády a to teplo... *si čapne po čele* fájn znova to znie divne, ja viem, no mám vkus!
Založili sme teda oheň, z dreva ktoré doniesol Rugo, on ho vlastne založil ja som si musel odskočiť. Dosť ma z tých fíg a vody prehnalo a moje dieťa chce ísť na svet. Nebol som ďaleko, pár stôp od nášho táboriska, no v tom ako som vydával zvuky ja v podobe: „úhgfdgf-ádadhfhfh-vonka! Vonka! Jujújú! Uháasdhh.“ Som počul Ruga ako začal kričať, okamžite som vstal aj keď som svoju prácu ešte nedokončil, ale proste som vstal a bežal za Rugom k táborisku.
Akonáhle som videl dve postavy, zahalené v čiernom rúchu skočil som do kríkov a pozoroval situáciu, držali tam Ruga pred ohňom ako keby na niekoho čakali, v tom z kríkov vyliezol obrovský dredatý troll s čiernou dýkou a vo fialovom rúchu na ktorom mal vyšité rôzne ornamenty a samotného hakkara. Ten troll drapol Ruga za vlasy, naklonil si ho k sebe a zapichol mu dýku do brucha. Vôbec som nečakal, naštvane som zakričal, vyskočil z kríkov a bežal som oproti onomu trollovy, ten sa avšak pri dotyku premenil na číru temnotu a namiesto neho som nabral jednoho z jeho nosledov, nedomyslel som avšak že táboríme pri útese a tak som spolu s tým trollom prepadol dole do hustej Stranglethornskej džungle, prežil som alebo som sa zabil pri páde? To sa dozviete nabudúce! Oujé!
No, dúfam že sa vám to bude páčiť aj keď podľa mňa je to slabšie. Uvidíme čo na to poviete vy. Ak stále po tomto budete trvať na pokračovaní, kľudne to sem napíšte.
Váš Arojogo.
