pro Aročoko Wed Dec 18, 2013 2:49 pmKrásny, slnečný deň, vôňa ľudskej polievky ktorá sa roznášala po dedine ma ihneď zobudila. Alebo, to bola tá facka od môjho starého otca?
„Vstávaj ty leňuch lenivý!“ starý, šedivý troll s kosťou v nose na mňa zúrivo prehovoril, zvláštne bolo že sa to opakovalo skoro každý deň len na inú udalosť. „Ide sa na lov, tak nech za tebou znova nečakajú!“
Zozbieral som sa zo svojej kože na zemi, prehodil cez seba svoj luk a vyrazil preč, avšak hneď som sa musel vrátiť.... zabudol som si obliecť nohavice. Vahá! Takže preto na mňa tak každý v dedine zízal!
Tak či tak, konečne pripravený som došiel pred našu dedinu kde stála malá skupinka trollov, každý sme sa rozdelili po dvoch a išli si svojou cestou, uloviť si raňajky, obed, večeru. Ak sa mám priznať, nikdy som to nerobil rád, bol som lenivý to si priznám a prečo by aj nie keď mi to každý deň pripomínal starý otec.
...
Chvíľu sme sa teda pretĺkali lesom, môj spoločník Rugo nebol veľmi spoločenský nesmial sa ani môjmu vtipu o vušatkách, chcete ho počuť? No jasné Joro! Pššt, tak teda dobre, ešte raz som mu ho zopakoval.
„Hej! Čago, Rugo. Véš ako chutí vušatka?“ hovoril som veľmi potichy, vlastne som mal mlčať ako sa pri love patrí, no viete aký som.
Rugo sa teda na mňa otočil a určite veľmi nadšene odpovedal, aspoň tie vrásky na jeho tvári to dokazovali. „Nó?“
Nedočkavo som si zahryzol do pier kým to povie a vypustil som ako vždy. „No predsa kyslo! Jachacha!“ Uhm, to som trocha prehnal, bolo to:
Jachahachachaahcahchahaha! Skoro som spadol od smiechu na zem, no keď som dostal tentoraz už druhý pohlavok za deň! Upokojil sa a znova sústredil na lov.
...
Hodiny a hodiny sme sa pretĺkali po džungli a na nič sme nenatrafili, už sa stmievalo, ja som mal prázdny žalúdok a Rugo chcel stále pokračovať. Tak som mu navrhol aby sme sa niekde utáborili, už aj tak sme od dediny véééľmi veľmo ďaleko a preto sa mi to zdalo ako dobrý nápad, a myslím si že s ním súhlasil aj Rugo keď už mi uštedril ten tretí pohlavok za deň. No bez koristi sa do dediny vrátiť nemôžeme a preto nakoniec už aj on unavený s tým súhlasil.
Narazili sme ešte pár stôp od minulých stôp na nejaké miesto hlboko v džungli ktoré vyhovovalo mojim podmienkam a že ich bolo veľa! Rugo mi za každý dobrý návrh daroval jeden pohlavok, napočítal som ich už pätnásť! Divný spôsob komunikácie, no čo už. Ale späť k veci, teda našli sme to miesto a založili sme oheň, hah jasne že Rugo potreboval moju pomoc, poslal ma po drevo doniesol som jeden konár a on ich mal celú hromadu a viete čo sa potom stalo? Au! To bol šestnásty!
...
Po ťažký útrapách sa mi podarilo zapáliť oheň, dovtedy aj môj spoločník zaspal tak som si povedal že s prázdnym žalúdkom sa chrápať ísť nemá, preto som vyliezol na jeden z blízkych stromov a odtrhol som si dve strapce banánov.
...
Fúúh, to bol teda boj, pot sa mi lial po celom tele, mal som strašné krče a najhoršie tie vetry, jajáj. Pokúšal som sa zaspať ale stále sa mi to nedarilo radšej som sa pretočil na chrbát a sledoval cez listy palm hviezdy, bolo tu krásne ticho len planúci oheň, ja, Rugo.. Éh! Vôbec to neznie divne! Je to môj príbeh tak ticho!
No dlho ten pokoj netrval, z kríkoch vedľa nás sa začalo niečo šuchtať. Ihneď som vstal, aj keď s tým pupkom to nebolo ľahké. Zobral do ruky svoje kopí a zobudil Ruga, ten mi skoro zlomil ruku ale aspoň vstal. Pomaly sme s nastavenými kopí čakali na to hrozivé monštrum ktoré liezlo cez kríky, nakoniec z toho ale vyšlo? Malé, chlpaťúčke, pruhované mláďa tigra, s úľavou som si oddýchol a zložil kopí ale to som nevedel že za mláďaťom vyskočí ihneď aj jeho naštvaná matka! Ouá!
Pokračovanie nabudúce!
Tákže, trocha som sa nudil tak som to sem spísal, dúfam že sa to bude páčiť, príjmem akúkoľvek kritiku aby som sa mal z čoho do budúcna poučiť. Ak by niekto naliehal na pokračovanie tak ho kľudne napíšem ak nie, nevadí.
S pozdravom Arojogo.
„Vstávaj ty leňuch lenivý!“ starý, šedivý troll s kosťou v nose na mňa zúrivo prehovoril, zvláštne bolo že sa to opakovalo skoro každý deň len na inú udalosť. „Ide sa na lov, tak nech za tebou znova nečakajú!“
Zozbieral som sa zo svojej kože na zemi, prehodil cez seba svoj luk a vyrazil preč, avšak hneď som sa musel vrátiť.... zabudol som si obliecť nohavice. Vahá! Takže preto na mňa tak každý v dedine zízal!
Tak či tak, konečne pripravený som došiel pred našu dedinu kde stála malá skupinka trollov, každý sme sa rozdelili po dvoch a išli si svojou cestou, uloviť si raňajky, obed, večeru. Ak sa mám priznať, nikdy som to nerobil rád, bol som lenivý to si priznám a prečo by aj nie keď mi to každý deň pripomínal starý otec.
...
Chvíľu sme sa teda pretĺkali lesom, môj spoločník Rugo nebol veľmi spoločenský nesmial sa ani môjmu vtipu o vušatkách, chcete ho počuť? No jasné Joro! Pššt, tak teda dobre, ešte raz som mu ho zopakoval.
„Hej! Čago, Rugo. Véš ako chutí vušatka?“ hovoril som veľmi potichy, vlastne som mal mlčať ako sa pri love patrí, no viete aký som.
Rugo sa teda na mňa otočil a určite veľmi nadšene odpovedal, aspoň tie vrásky na jeho tvári to dokazovali. „Nó?“
Nedočkavo som si zahryzol do pier kým to povie a vypustil som ako vždy. „No predsa kyslo! Jachacha!“ Uhm, to som trocha prehnal, bolo to:
Jachahachachaahcahchahaha! Skoro som spadol od smiechu na zem, no keď som dostal tentoraz už druhý pohlavok za deň! Upokojil sa a znova sústredil na lov.
...
Hodiny a hodiny sme sa pretĺkali po džungli a na nič sme nenatrafili, už sa stmievalo, ja som mal prázdny žalúdok a Rugo chcel stále pokračovať. Tak som mu navrhol aby sme sa niekde utáborili, už aj tak sme od dediny véééľmi veľmo ďaleko a preto sa mi to zdalo ako dobrý nápad, a myslím si že s ním súhlasil aj Rugo keď už mi uštedril ten tretí pohlavok za deň. No bez koristi sa do dediny vrátiť nemôžeme a preto nakoniec už aj on unavený s tým súhlasil.
Narazili sme ešte pár stôp od minulých stôp na nejaké miesto hlboko v džungli ktoré vyhovovalo mojim podmienkam a že ich bolo veľa! Rugo mi za každý dobrý návrh daroval jeden pohlavok, napočítal som ich už pätnásť! Divný spôsob komunikácie, no čo už. Ale späť k veci, teda našli sme to miesto a založili sme oheň, hah jasne že Rugo potreboval moju pomoc, poslal ma po drevo doniesol som jeden konár a on ich mal celú hromadu a viete čo sa potom stalo? Au! To bol šestnásty!
...
Po ťažký útrapách sa mi podarilo zapáliť oheň, dovtedy aj môj spoločník zaspal tak som si povedal že s prázdnym žalúdkom sa chrápať ísť nemá, preto som vyliezol na jeden z blízkych stromov a odtrhol som si dve strapce banánov.
...
Fúúh, to bol teda boj, pot sa mi lial po celom tele, mal som strašné krče a najhoršie tie vetry, jajáj. Pokúšal som sa zaspať ale stále sa mi to nedarilo radšej som sa pretočil na chrbát a sledoval cez listy palm hviezdy, bolo tu krásne ticho len planúci oheň, ja, Rugo.. Éh! Vôbec to neznie divne! Je to môj príbeh tak ticho!
No dlho ten pokoj netrval, z kríkoch vedľa nás sa začalo niečo šuchtať. Ihneď som vstal, aj keď s tým pupkom to nebolo ľahké. Zobral do ruky svoje kopí a zobudil Ruga, ten mi skoro zlomil ruku ale aspoň vstal. Pomaly sme s nastavenými kopí čakali na to hrozivé monštrum ktoré liezlo cez kríky, nakoniec z toho ale vyšlo? Malé, chlpaťúčke, pruhované mláďa tigra, s úľavou som si oddýchol a zložil kopí ale to som nevedel že za mláďaťom vyskočí ihneď aj jeho naštvaná matka! Ouá!
Pokračovanie nabudúce!
Tákže, trocha som sa nudil tak som to sem spísal, dúfam že sa to bude páčiť, príjmem akúkoľvek kritiku aby som sa mal z čoho do budúcna poučiť. Ak by niekto naliehal na pokračovanie tak ho kľudne napíšem ak nie, nevadí.
S pozdravom Arojogo.
